Interview s Ivicou Ďuricovou o jej novinke Cudzinec z papiera

Interview s Ivicou Ďuricovou o jej novinke Cudzinec z papiera

Ivica Ďuricová je úspešná autorka niekoľkých kníh publikovaných v Slovenskom i Anglickom jazyku. Tento rok vyšla jej piata kniha Cudzinec z papiera – romantický príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorí bývajú v jednom byte a predsa sa nikdy nestretli. Ivka je moja blízka priateľka a po prečítaní tejto knihy som ju poprosila o interview 😊

Ivka, Cudzinec z papiera vyšiel len nedávno – v októbri 2019. Príbeh si však pôvodne publikovala ešte v roku 2018 na internete. Ako sa dostal príbeh na svetlo sveta?

Áno, Cudzinec existuje už pomerne dlho, napísala som ho ešte v roku 2017, v roku 2018 som zverejnila na internete prvé kapitoly. Následne mala kniha vyjsť aj v tlačenej podobe, no mne sa v živote udiali dve veľmi vážne nešťastné udalosti (autonehoda a smrť blízkeho) a vydanie som musela odložiť. Keďže som nemala energiu ani prostriedky na fyzickú publikáciu, celý román som nahrala na spisovateľskú platformu Wattpad a nechala ľudí čítať si ho zadarmo. Povedala som si, že svojim čitateľom skrátka urobím radosť, veď to je pre autora aj tak najlepší pocit na svete. Príbeh si veľmi rýchlo získaval čítanosť aj skvelé ohlasy. Po prekročení hranice 10 000 prečítaní a mnohých žiadostiach o papierovú podobu som sa v roku 2019 na jeseň opätovne rozhodla, že príbeh vydám aj ako tlačenú knihu.

Tento rok tiež vyšla kniha s podobným príbehom pod názvom Spolubývajúca od zahraničnej autorky. Ako to bolo s vydaním Cudzinca a Spolubývajúcej? Ktorá kniha vyšla prvá?

Na túto tému som musela už zodpovedať veľa otázok. Je však dôležité povedať, že fakty hovoria jasne a aj na základe histórie môjho Instagramu, kde som na Cudzinca z papiera robila upútavky už v januári 2018 je jasné, že s námetom striedania sa spolubývajúcich v jednom byte som prišla určite prvá. Anglický originál Spolubývajúcej The Flatshare vyšiel až takmer rok po tom, čo bol môj Cudzinec dávno zverejnený na internete. Kniha The Flatshare vyšla až na jar 2019 a následne v auguste 2019 u nás v slovenskom preklade ako Spolubývajúca. Jedinú smolu mám v tom, že s tlačenou knihou som prišla o trošku neskôr. Veľmi ma však teší, že mnohí čitatelia, ktorí čítali oba príbehy, mi píšu, že ten môj ich chytil za srdce viac.

Z obálky sú nadšení zrejme všetci, ktorí knihu chytili do rúk a ja takisto. Ako vznikla obálka Cudzinca z papiera?

S obálkou som sa špeciálne vyhrala a mám z nej obrovskú radosť. Zvlášť z tých veľmi pozitívnych reakcií. Ilustráciu na obálku mi kreslila veľmi známa a talentovaná slovenská ilustrátorka Tina Minor a do finálnej podoby obálku upravilo štúdio Webmax. Z výsledku som nadšená a som veľmi rada, že sa tak veľmi páči aj čitateľom. Zvlášť po tom, čo som od jedného nemenovaného vydavateľa dostala spätnú väzbu, že obálka je teda “nič moc” 😀

Spoločná fotka na výlete v Budapešti

Hlavnou postavou príbehu je úspešná finančníčka Liana, ktorá je veľmi organizovaná, kariérne orientovaná a zameraná na svoj cieľ, ktorým chce predovšetkým pomôcť druhým. Občas som pri čítaní mala pocit, že je ženou v mužskom svete a užíva si to. Vidíš sa v Liane, prípadne ste skôr opakom?

Áno, Liana je do istej miery ženská postava s mužskou dušou, alebo skôr s mužským zmýšľaním. Mám okolo seba veľa takýchto žien a sama som trochu takto nastavená, takže sa mi charakter tejto postavy písal veľmi ľahko. Zároveň však určite nie som Lianou. Raz som niekde čítala, že spisovateľ začne písať dobré knihy až vtedy, keď prestane písať o sebe a ja s tým maximálne súhlasím. Lianin život určite nie je môj životopis. Samozrejme, že autor vždy do postavy vkladá aj určité svoje zážitky alebo názory, ale s Lianou máme spoločné asi iba to, že sme obe podnikateľky a ideme si za svojím cieľom. Miesto kabelky nosím už dva roky ten istý ruksak za 20 € a z matematiky som vždy mala nábeh na štvorku, takže… 😀 Toľko k podobnosti mňa a mojej hlavnej postavy 😀

V tvojom predošlom románe Zlaté puto je v centre diania Sofia, majiteľka baliaceho servisu, ktorá sa zapletie s tajnou organizáciou a vbehne do cesty dvom agentom stojacim na opačných stranách. Vieš si predstaviť Sofiu s Lianou nad šálkou kávy? O čom by sa asi rozprávali? Myslíš, že by boli priateľky?

To je skvelá otázka! 🙂 Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľala, ale je pravdepodobné, že by si rozumeli 🙂 Obe majú svoj biznis, sú nezávislé, tak trochu tvrdohlavé a musia sa vedieť hýbať v mužskom svete. Sofia je trochu oprsknutejšia a Liana zasa väčšia salámistka, no myslím, že by si mohli rozumieť. Pri tej káve by si určite pokecali minimálne o biznise. Liana by Sofii určite chcela optimalizovať náklady a Sofia by zas bola celá nadšená z toho, že môže pre ňu zabaliť vianočné darčeky pre celý jej tím 🙂 A obe by samozrejme nepohrdli skvelými šiškami a kávou u Adriana 🙂 Liana by si ich samozrejme musela najskôr odfotiť a dať na Instagram! 😀

Keď som dočítala Cudzinca z papiera, myslela som na to, ako veľmi si chcem spraviť výlet do Trenčína! 😊 V knihe si toto mesto nádherne opísala. Ktoré z miest v knihe sú i tvoje obľúbené?

Och, to ma veľmi teší! Často dostávam tieto reakcie a je to skvelé. Cítim sa tak trochu ako turistický sprievodca mojím mestom a túto svoju novú „pozíciu“ milujem. Kedysi som dokonca brigádovala ako sprievodkyňa, takže to mám asi trošku v krvi a prenášam tento štýl opisu mesta aj do kníh. Trenčín milujem a takmer všetky miesta, ktoré som v knihe opísala, ma nejako zaujali alebo mi prirástli k srdcu. Každý pozná hrad, lebo je dominantou mesta, no máme tu aj kopec ďalších krásnych miest, ktoré stojí za to navštíviť. Ja osobne som veľký fanúšik výhľadov, takže ma často môžete stretnúť na vyhliadke na hradbách pri Farskom kostole. To je asi moje najobľúbenejšie miesto v Trenčíne. Ale aj z Mestskej veže je skvelý výhľad, niekedy ťa tam musím zobrať 🙂

 

Ivka, pri čítaní tvojej knihy som bola stále hladná 😀 Cudzinec z papiera je food porn – v knihe sa spomína množstvo chutných jedál. Pre niektorých autorov je jedlo veľmi dôležité – napr pre Charlesa Dickensa. Odkiaľ prišla táto inšpirácia? Varíš rada, prípadne si rada zájdeš do dobrej reštaurácie?

Varím rada, aj keď nie som žiadny Gordon Ramsay 😀 Máme dokonca s ďalšími troma kamoškami skupinu s názvom Škola varenia a ak nám vyjde čas, raz do mesiaca sa stretneme, varíme vždy typickú kuchyňu inej krajiny, popri tom si otvoríme dobré víno a rozprávame sa. Je to skvelý relax! Tri varia a jedna fotí jedlo na Instagram 😀 Môžete trikrát hádať, odkiaľ som mala inšpiráciu na túto Lianinu črtu 😀 Dokonca sme si naposledy robili srandu, že keď už vydávam tie knihy, mali by sme raz spoločne vydať aj kuchárku. Uvidíme, čo život prinesie! 🙂

V  každom prípade sa však dobré jedlo do knihy dostalo tak nejako automaticky. Dovolím si tvrdiť, že Trenčín nám gastronomicky veľmi vyrástol a je tu kopec podnikov na svetovej úrovni, ktoré by sa nedali zahanbiť ani v metropolách ako New York, Paríž či Rím. Máme tu hneď niekoľko pražiarní kávy a úžasné kaviarničky, vyrástol nám tu skvelý street food, máme vegánsku reštauráciu, super palacinkáreň, hneď niekoľko originálnych talianskych reštaurácií či high-end gastronómiu, ktorá má v mojich očiach určite michellinský štandard. V Trenčíne sa rozhodne je kde najesť a ja som rada, že som mohla čitateľom prostredníctvom knihy ukázať aj túto stránku nášho mesta.

Okrem beletrie si tiež autorkou odbornej literatúry – v roku 2018 ti vyšla kniha 49 hrdiniek slovenského biznisu, ktorú sme napísali spoločne 😀 Ktorý žáner píšeš najradšej?

Áno, áno, na hrdinky dostávam stále pozitívnu spätnú väzbu, podarili sa nám! 🙂 Aj keď to bola asi najťažšia kniha, na akej som kedy spolupracovala, jej výroba bola nesmierne náročná. Precestovala som kvôli nej stovky kilometrov, zviezla sa s autom do priekopy, ochorela som a umrel mi milovaný starý ocko, prúser striedal prúser, no nakoniec sme knihu dokončili a myslím, že stojí za to.

Pomer mojich kníh zatiaľ hovorí o tom, že biznisovej literatúre sa venujem viac, srdcu bližšia mi je však určite beletria. Vytvárať príbehy z ničoho je neuveriteľný pocit. Aktuálne mám v portfóliu žánre ako mystery, sci-fi a romantika. Trochu uletené, ja viem 😀 No aj do budúcnosti by som žánre rada striedala, je to pre mňa oddych, odskočiť si z jedného do druhého 🙂

 

Písanie kníh nie je vždy jednoduché, čo môžem ako autorka potvrdiť z prvej ruky 😀 Čo by si poradila začínajúcim autorom?

Znie to možno zvláštne, no vzdelávať sa v tom, ako písať. Mne osobne veľmi pomohlo študovať, akým spôsobom tvoria velikáni ako napríklad Dan Brown. Jeho MasterClass videokurz bol najlepší vianočný darček, aký som kedy dostala (vďaka, mami!). Taktiež mi pomáha rozprávať sa s inými spisovateľmi a vymieňať si navzájom skúsenosti a postupy.

A potom samozrejme písať, písať a písať. Majstra robí cvik a je to veľká pravda. Sama na sebe vidím, ako sa každou knihou posúvam niekam ďalej a čo všetko by som už dnes opravila v tých predchádzajúcich. Dôležité je chcieť hýbať sa dopredu a makať na sebe.

Ako prekonávaš takzvané spisovateľské bloky? Stáva sa ti, že sa pri písaní zasekneš?

Niekedy áno. Je to podľa mňa prirodzené, človek nemôže byť v stave “flow” (keď to spisovateľovi ide akoby samo od seba) neustále. Ak len celý deň sedím pred prázdnou stranou, nenútim sa písať. Idem radšej von, prejsť sa, zájdem do kina, pozriem si seriál, prečítam dobrú knihu. U mňa osobne veľmi platí, že iné diela (či už knižné, alebo filmové / seriálové) ma veľmi dokážu inšpirovať k posunu v mojom rozpísanom príbehu. Človek vidí napr. film často aj v úplne inom žánri, ale zrazu ho zaujme zápletka, ktorá je v danom filme a vie si niečo z nej zobrať do vlastnej knihy. Niekedy stačí jedna veta postavy vo filme a zrazu blik, žiarovka sa znovu rozsvieti a ja píšem ďalej.

Občas mi pomáha aj začať písať niečo iné. Krátku poviedku, list, čokoľvek. Písanie je podobné ako jazda na bicykli, stačí sa len rozbehnúť a potom už to ide samo. Potrebujete sa len odraziť a nabrať rýchlosť.

Knihy si vydávaš sama. Čo pokladáš za najväčšiu výhodu self-publishingu?

Slobodu. Nik vám nezasahuje do kreatívneho procesu, do termínov, do ničoho. Je to obrovská zodpovednosť, ale aj obrovská radosť. V iných vydavateľstvách mi vlastne vychádzajú iba biznisové knihy, beletriu si vydávam sama a nemenila by som, určite v tomto trende budem pokračovať.

Píšeš práve novú knihu? Vieš nám o nej niečo povedať? 🙂

Určite, rada 🙂 Píšem vlastne dve 😀 Mám rozpracované pokračovanie série Zlaté puto a zároveň som začala písať ďalšiu romantiku, ktorej sa teraz chcem venovať prednostne. Dej sa tentokrát bude odohrávať pri mori a opäť nás čakajú dve hlavné postavy, ktoré spolu budú zdieľať jeden priestor, tentokrát však tak trochu nedobrovoľne. Ona prežila autonehodu, po ktorej si nepamätá časť svojej minulosti a musí sa dostať z posttraumatického šoku. On ju má ako policajný vyšetrovateľ za úlohu strážiť, kým sa tak neudeje. Čitateľov možno navnadí aj podtitul, ktorý mám zatiaľ predbežne vymyslený a bude znieť: Ona si nič nepamätá. On si však pamätá ju…

Ak všetko dobre pôjde, príbeh by som rada vydala v edícii podobnej Cudzincovi niekedy budúci rok. Už sa teším, keď ti ho budem môcť dať prečítať! 🙂

Ďakujem krásne za rozhovor 😊

Aj ja ďakujem veľmi pekne!

Knihu Cudzinec z papiera si môžete kúpiť na tomto linku.

Pridaj komentár

Close Menu